Novela obchodného zákonníka z mája 2018 priniesla novú definíciu podnikania a podnikanie ako sústavnú činnosť vykonávanú
za účelom „dosiahnutia zisku“ rozšírila aj o činnosti vykonávané za účelom „dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu“. Paradigma podnikateľskej činnosti bola rozšírená o novú dimenziu a podnikanie bolo uznané ako nástroj pre dosahovanie pozitívnych sociálnych vplyvov. Treba poznamenať, že slovo „sociálny“ môže v tomto kontexte pôsobiť zavádzajúco, nakoľko môže indikovať, že je ním myslená len činnosť v zmysle sociálnych služieb a sociálnej pomoci.
„Sociálny“ však bolo prebraté z ustáleného spojenia „sociálne podnikanie“ a je potrebné ho chápať v širšom význame slova „spoločenský“. Sociálnym vplyvom sú teda chápané akékoľvek činnosti, ktoré sú realizované v zmysle verejného záujmu – teda od už spomínaných, sociálnych služieb cez ochranu životného prostredia, vzdelávanie, regionálny rozvoj, ochranu kultúrneho a duchovného dedičstva až po množstvo iných tém. Predmet podnikateľskej činnosti sociálneho podniku nie je limitovaný, musí byť však realizovaný za účelom dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu a tento musí byť jasne definovaný a merateľný.
Parafrázujúc klasika „poslanie je fajn, ale peniaze si zaň nekúpiš“ oponenti namietajú, že termín „sociálne podnikanie“ je oxymorón. Tvrdia, že buď ide o „sociálne“ alebo o „podnikanie“. My však vieme, že to môže byť aj súčasne.
To, že sociálny podnik svoj možný čistý zisk naozaj investuje v prospech svojho spoločenského cieľa, je okrem iného zabezpečené i prostredníctvom tzv. participatívnej správy sociálneho podniku. Vedenie sociálneho podniku by malo do prijímania závažných rozhodnutí o budúcnosti sociálneho podniku v maximálnej možnej miere zapájať ľudí, ktorých sa rozhodnutia týkajú. Teda najmä svojich zamestnancov, zákazníkov alebo ľudí z komunity, v ktorej je sociálny podnik prítomný. Prerozdelenie možného zisku medzi takého rozhodnutia určite patrí.
Sociálne podniky, v porovnaní s bežnými podnikateľskými subjektami, na seba dobrovoľne preberajú viaceré povinnosti, ktoré idú nad rámec bežného podnikania. Pri výbere zamestnancov obyčajne neuprednost- ňujú tých najvýkonnejších, ale tých, ktorí sú od trhu práce najviac vzdialení. Pri tvorbe podnikateľských plánov sa obyčajne nesústreďujú na zákazníkov s najvyššou kúpnou silou, ale na tých, pre ktorých sú bežné produkty alebo služby len ťažko dostupné. Podnikajú v komu- nitách, ktoré sú geograficky ťažko dostupné alebo poskytujú služby, ktoré sú dôležité, ale žiaden komerčný subjekt nemá záujem ich posky- tovať. Z pohľadu bežného podnikania sociálne podniky teda nekonajú vždy racionálne, pre spoločnosť je však ich konanie nesmierne dôležité.
Vo viacerých krajinách EÚ vznikajú legislatívne rámce a podporné schémy, ktoré sociálnym podnikom kompenzujú ich konkurenčné nevýhody. Slovensko nie je výnimkou. V roku 2018 prijalo Zákon 112/2018 o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Išlo o prvú komplexnú úpravu sociálneho podnikania na Slovensku.
Pre úspešné fungovanie sociálneho podnikania je podpora širokej skupiny zákazníkov absolútne kľúčová. Vzhľadom na konkurenčné nevýhody sociálnych podnikov v porovnaní s bežnými podnikmi, sú služby a tovary poskytované sociálnymi podnikmi nezriedka drahšie alebo spolupráca so sociálnymi podnikmi vyžaduje špecifický prístup (napr. odber v menších množstvách, dlhšie dodacie lehoty a podobne), preto sociálne podniky potrebujú nie len zákazníka, ale potrebujú informovaného a uvedomelého zákazníka, ktorý vie, že svojím nákupom podporuje riešenie konkrétneho problému. Preto je ochotný zaplatiť vyššiu sumu alebo akceptovať špecifické podmienky.
Je preto viac ako potrebné, aby sa pri podpore sociálneho podnikania
v budúcnosti nezabúdalo ani na zákazníkov, ktorí predstavujú špeciálne dôležitú zainteresovanú skupinu. Ak sa sociálne politiky a aktivity podporných organizácií zamerajú aj na kultiváciu spotrebiteľských návykov širokej verejnosti a „výchovu a vzdelávanie“ zákazníkov, stanú sa popri bežných obchodných spoločnostiach ďalším etablovaným, plnohodnotným a rešpektovaným segmentom podnikania.
Sociálne podnikanie však popri tom do podnikania vnáša tiež etický rozmer a princíp solidarity. Vizionári preto o sociálnom podnikaní hovoria ako o “podnikaní pre 21. storočie”. Sme preto radi a cítime sa zároveň byť zaviazanými, že súčasťou tejto myšlienky môžeme byť aj my.
ADIUMENTUM 01, s.r.o.